Vincent van Gogh

Autor: Richard Záň | 30.7.2011 o 15:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  152x

Svieti slnko, na paletách farieb,

splýva s nimi, sťa vietor divý,

to nie je krása, to úžasom nazvem,

farby, pánom plochy, sveta môjho sa stály.

Už nikdy viac, nikdy nepochopím,

svet tak tmavý, čo ja kreslím,

už nechcem žialiť, láska moja,

prečo sa tak trápim, krajina milá.

 

Prečo plačem, keď ťa vidím,

žiješ, meníš sa, a ja ťa kreslím,

no nedokážem to, už nie,

moje obrazy, sloha v tomto svete.

 

Už nikdy ťa nevidím, slnko moje,

opál, zlato, diamant, cudzé sú mi,

čierny čert vo mne sa usídlil,

už len jedným uchom ťa počúvam,

ty láska moja, príroda, farba moja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.


Už ste čítali?