Vincent van Gogh

Autor: Richard Záň | 30.7.2011 o 15:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  154x

Svieti slnko, na paletách farieb,

splýva s nimi, sťa vietor divý,

to nie je krása, to úžasom nazvem,

farby, pánom plochy, sveta môjho sa stály.

Už nikdy viac, nikdy nepochopím,

svet tak tmavý, čo ja kreslím,

už nechcem žialiť, láska moja,

prečo sa tak trápim, krajina milá.

 

Prečo plačem, keď ťa vidím,

žiješ, meníš sa, a ja ťa kreslím,

no nedokážem to, už nie,

moje obrazy, sloha v tomto svete.

 

Už nikdy ťa nevidím, slnko moje,

opál, zlato, diamant, cudzé sú mi,

čierny čert vo mne sa usídlil,

už len jedným uchom ťa počúvam,

ty láska moja, príroda, farba moja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za státisíce dolárov 30 miliárd škody. Ako sa terorizmus vypláca

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?